Kto zaplatí prácu z domu ako nový zlatý štandard? V Španielsku už schválili zákon o preplatení nákladov na zriadenie práce z domu kým na Slovensku sa táto debata ani neotvorila, čo je zrejmé z vládneho návrhu zákona o zmenách v Zákonníku práce, ktoré by mali vstúpiť do platnosti od 1.3.2021.
V parlamente máme už dve sociálne demokracie ale málo tém, ktoré socialisti riešia všade na svete. Návrh zmeny Zákonníka práce v oblasti práce z domu vyzerá veľmi sľubne avšak bez konkrétnych aspoň fakultatívne vymenovaných možností preplatenia nákladov, ktoré zamestnanca či už z dôvodu vládneho opatrenia alebo šetrenia zamestnávateľa posiela prácu vykonávať domov resp. mimo pracovného miesta nakoľko nie každý zamestnanec má v domácom prostredí podmienky na plnohodnotný výkon pracovných povinností.
V Španielsku sa na preplatení nákladov dohodli odbory, vláda a zamestnávatelia. Scenár u nás vysoko nepravdepodobný ale výsledok by mal byť rovnaký. Keďže je ale sociálny dialóg pred vykonaním zmien v Zákonníku práce mŕtvy. Možnosť ovplyvniť obsah zmien bude v dnešnej klíme viac ako komplikované.
V návrhu sa okrem iného uvádza, že na práci z domu sa zamestnanec a zamestnávateľ musia dohodnúť, teda vyžaduje sa súhlas oboch strán. Zamestnávateľ vám teda nebude môcť prácu z domu nariadiť ak sa už toto ustanovenie nenachádza v samotnej pracovnej zmluve, ktorú ste podpísali.
Ďalej zamestnávateľ zabezpečí, nainštaluje a pravidelne udržiava technické vybavenie potrebné na výkon práce alebo uhradí zvýšené náklady zamestnanca spojené s výkonom práce z domu. V tejto časti ale absentuje definícia technického vybavenia pri uhradení nákladov. Čo si pod týmto pojmom môže vysvetliť zamestnanec ako slabšia strana v pracovnoprávnom vzťahu? Účet za internet, elektrinu, stoličku, stôl, slúchadlá s mikrofónom, prenájom priestorov atď.? Jedná sa o nemalé náklady, ktoré by mali byť bližšie definované. Koľko bude musieť zamestnanec pracovať z domu? 100%? 75%? 50%? Dôležité otázky, ktoré musia byť jasne zodpovedané.
Nepochopením podmienok 21. storočia ostáva ustanovenie o tom, že zamestnancovi nepatrí mzda za prácu nadčas, sviatok, sobotu alebo nedeľu ak sa so zamestnávateľom nedohodnú inak. Okrem toho, že dnešné ustanovenia o nadčasoch patria pri zamestnancoch s firemným telefónom alebo notebookom do minulého tisícročia ešte príde reč ale prečo by nemal mať zamestnanec, ktorý pracuje z domu automaticky nárok na nadčas ak ho odpracuje ostáva nepochopením flexibility, ktorá je v tomto prípade hrubo zneužívaná. V Nemecku to už pochopili a na základe súdneho rozhodnutia musí byť každá jedna akcia ktorú vykonáva zamestnanec v prospech zamestnávateľa mimo pracovného času zaznamenaná a nahlásená zamestnávateľovi. Na tieto účely dnes existujú desiatky technických riešení a aplikácií, s ktorými počíta aj právna úprava v Španielsku.
Štandard je v návrhu nastavený sľubne. Bude záležať aj od pripomienok zamestnávateľov, ktorí v prípade absencie odborárov môžu mať navrch. Ak sa podarí presadiť aspoň fakultatívne príklady technického zariadenia a nákladov spojených s prácou z domu, môžu byť zamestnanci tento krát určite spokojní. K nadčasom a súvisiacej pracovnej pohotovosti pri práci z domu sa poslanci možno dostanú v ďalšom volebnom období.