Všetky strany dnešnej vládnej koalície pred voľbami vyhlasovali, že nebudú rušiť sociálne výdobytky pre ľudí uzákonené v posledných rokoch. Automat na minimálnu mzdu je jeden z týchto výdobytkov a jeho zrušením by vláda porušila jeden zo svojich najdôležitejších sľubov vďaka ktorému sú dnes tam, kde sú.
V prvom rade treba veľmi jasne povedať, že dnes neexistuje žiadny dôvod na zmrazovanie minimálnej mzdy. Debata je v skutočnosti o príplatkoch na ktoré je minimálna mzda naviazaná. Najväčší zamestnávatelia požadujú zastavenie rastu minimálnej mzdy napriek tomu, že ju vôbec nevyplácajú nakoľko majú mzdové podmienky nastavené ďaleko nad úroveň minimálnej mzdy.
Sociálne a ekonomicky najzraniteľnejšia skupina obyvateľstva môže kvôli týmto príplatkom, ktoré ani nedostávajú trpieť najviac. Zamestnanci, ktorí pracujú v dennej prevádzke a nemajú šancu privyrobiť si prácou cez víkend alebo v noci ostanú na tej istej úrovni nakoľko zamestnávateľ, ktorý dáva zamestnancom minimálnu mzdu, plat sám od seba v duchu „trh sa o to postará“ nezvýši.
Zmierlivý tón odborov a „chápanie situácie“ naznačuje, že odbory to nebudú chcieť nechať na vládu a radšej sa so zamestnávateľmi chcú dohodnúť. Opäť je nutné poznamenať, že nový systém navyšovania minimálnej mzdy vznikol práve preto aby boli minimálne mzdové nároky predvídateľné a zamestnávatelia o nich vedia už niekoľko mesiacov a mohli sa(a stále sa môžu) na tieto pripraviť. Existujú iné spôsoby ako sa prispôsobiť tejto situácii a limitovať dopady navyšovania príplatkov a je na samotných zamestnávateľoch nájsť iné spôsoby výkonu práce v ich prevádzkach aby si dokázali mzdové náklady znižovať. Zákonník práce je na to dosť flexibilný.
Sociálny dialóg je mŕtvy, čo naznačuje napríklad aj dnes schválená novinka v parlamente na predĺženie možnosti uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú z dvoch na tri roky a teda jej opätovné dohodnutie o ďalší rok. Toto je obrovský vstup do Zákonníka práce ohľadom práv zamestnancov bez akejkoľvek verejnej diskusie. Napriek tomu odbory nemôžu ustupovať a dúfať, že dostanú aspoň omrvinky. Za posledné roky dostali toho veľmi veľa nie na to aby to teraz postupne stratili ale práve naopak aby štandardy udržali a tam kde sa dá ich navyšovali. Strach a katastrofické scenáre, ktoré sú dnes zneužívané ako hlavná motivácia rušenia resp. spomaľovania sociálnych štandardov nemôže byť rozhodujúcim prvkom pri týchto rozhodnutiach.
Prečo sa napríklad štát nevzdá pri oprávnene nízko príjmových skupinách daní a odvodov na strane zamestnávateľa práve o výšku navýšenia minimálnej mzdy? Či už na stálo, dočasne alebo jeho postupným navyšovaním podľa ekonomickej situácie? Je to zrejme príliš komplexné a časovo náročné tak ako v prípade zamestnávateľov zaviesť modernejšie procesy zamestnávania.
Coronu a jej dôsledky zmrazením minimálnej mzdy neovplyvníme. Ostáva dúfať, že si to kompetentní včas uvedomia.